pre neznámeho aj pre kamoša
túto báseň môžete hodiť do koša
rýmuje totiž len moju ničotu.
V tejto strofe vám poviem iba
veľké nič a v ďalšej opäť veľa nezverím
môj čas je prázdno posiate páperím
no páperie akosi chýba.
Bezcieľna, nenaplnená, skleným pohľadom
bez prítomnosti, histórie aj bez plánov
prázdna množina, hrady bez pánov
sledujem svet s čudným mĺkvym kričaním.
Pusťte ma von z tej vákuovej bubliny!
Dajte mi napiť z čaše života
nech viem, čo je plač a čo je clivota
Chcem žiť, hoc iba deň jediný!